Ako nas sny trenuju

20. ledna 2008 v 20:30 | hyena555 |  Sny

AKO NAS SNY TRENUJU

Čo robíte, keď nič nerobíte? Ak odpoviete "nič", prešli ste testom logiky - a pohoreli v teste neurológie.
Keď ľudia robia rôzne úlohy - zratúvajú čísla, porovnávajú tvary, rozpoznávajú tváre -, aktivujú sa rôzne oblasti ich mozgu. Scany mozgu ukazujú, ako sa niektoré časti mozgu na snímke "rozsvietia". A kým sa jedny "rozsvietia", iné "zhasnú". Táto tmavá sieť je akoby "vypnutá", keď sme "zapnutí", a "zapnutá", keď sme "vypnutí". Ide o čelné, bočné a stredné časti temporálnych lalokov. Kým "nič nerobíme" (teda napríklad ležíme a čakáme na snímku mozgu), vtedy sú v hektickej činnosti. Len čo príde prvá inštrukcia, činnosť v nich zamrzne. Takže keď nič nerobíme, tak vlastne niečo robíme - ale čo?
Zdá sa, že cestujeme v čase.
Ľudské telo sa pohybuje v čase za jednu sekundu o jednu sekundu. Ľudská myseľ sa môže pohybovať časom hocijakým smerom a hocijakou rýchlosťou. Naša schopnosť predstaviť si, čo budem robiť zajtra, alebo spomenúť si, čo som robil pred rokom, je pomerne mladá evolučná schopnosť, ktorá chýba v zvieracom svete. Máme v mozgu malý stroj na cesty časom. Ak sa v dôsledku choroby alebo nehody alebo vekom tento stroj pokazí, zaviazneme v súčasnosti. Napríklad Alzheimerova nemoc napáda túto tmavú sieť a odsúdi človeka na nekonečne "tu a teraz", neschopného pamätať si včerajšok alebo predstaviť si zajtrajšok.
Prečo nám dala príroda schopnosť cestovať v čase? Možno preto, aby sme neplýtvali skúsenosťami. Svet je nebezpečné miesto a tak skúseností potrebujeme hodne, aby sme sa ochránili. A niektoré skúsenosti dávajú zmysel až pri spätnom pohľade - pochopíme súvislosti a sme schopní z nich vyvodiť poučenia pre budúcnosť. A naša "cesta v čase" nám túto skúsenosť vie priniesť pred oči vždy, keď ju budeme potrebovať, a prehrávať si ju znova a znova v iných situáciách.
Keď robíme skúsenosti (počúvame, pozorujeme, skúšame), naša tmavá sieť oddychuje. Len čo skúsenosť pominie, sieť sa prebudí a my sa začíname pohybovať krajinou minulých skúseností, aby sme zistili, ako sa z prežitého môžeme poučiť.
Zvieratá sa učia formou pokus-omyl a čím sú chytrejšie, tým menej pokusov potrebujú. Cesty späť v čase nám veľa z pokusov ušetria - ale cesty vpred v čase nás celkom zbavujú potreby skúšať. Sme ako pilot v simulátore, prehrávame si situácie, riešime ich a učíme sa z nich - bez toho, aby sme ich vôbec zažili.
Ale najprekvapivejšie na tmavej sieti nie je to, čo robí, ale ako často to robí. Neurológovia tvrdia, že je to vlastne štandardný stav mozgu - teda že viac času trávime cestovaním v čase ako zotrvávaním v prítomnosti, len si málokedy uvedomujeme, keď to tohto stavu spadneme.
Spracované podľa Daniela Gilberta a Randyho Bucknera
zdroj:http://helar.wordpress.com/
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama